Alergia na potraviny

Nežiaduce reakcie na konzumáciu určitej potraviny môžu byť rôzneho druhu a ľudia často zamieňajú potravinové alergie s potravinovými intoleranciami. Poďme si preto najskôr vysvetliť, aký je medzi nimi rozdiel. Naše zdravotní problémy by sme ale mali vždy konzultovať s lekárom, ktorý stanovuje, či vo v našom prípade ide o potravinovú intoleranciu alebo potravinovú alergiu.

Potravinová intolerancia

je spôsobená metabolickou poruchou, ktorá vedie k tomu, že naše telo nie je schopné vyrobiť dostatočné množstvo určitého enzymu, teda látky, ktorá sa podieľa na spracovaní niektorej zložky potravy. Intolerancia je vlastne znížená schopnosť tela rozložiť určitú časť potraviny na menšie čiastky, ktoré potom naše telo dokáže využiť na stavbu našich buniek a ich fungovanie. Konzumácia netolerovanej potraviny, nám môže najčastejšie spôsobiť najrôznejšie zažívacie ťažkosti napr. nadmernú plynatosť, nevoľnosť, bolesti brucha, zvracanie či průjmy, ale časté sú aj kožné prejavy či dýchacie ťažkosti. Intenzita problémov súvisí s množstvom zjedenej potraviny. Príkladom potravinovej intolerancie môže byť intolerancia laktózy spôsobená nedostatkom enzymu, ktorý štiepi tento mliečny cukr.

Potravinová alergia

je spôsobená neprimeranou reakciou nášho imunitného systému na určitú zložku či zložky potravy, ktoré náš imunitný systém mylne vyhodnotí ako škodlivé. Telo túto zložku v potravine tzv. alergén považuje za svojho „nepriateľa“ a začne proti nemu bojovať. Vzhľadom na to, že však ide o látky neškodné, sú alergické reakcie nežiaduce, pretože zbytočne poškodzujú náš organizmus. Alergia je teda miestna (lokálna) alebo celková (systémová) obranná reakcia nášho imunitného systému na potravinové alergény. Spektrum prejavov potravinovej alergie je veľmi široké a môže postihovať nielen tráviaci trakt, ale najčastejšie aj kožu a dýchacie cesty. Systémová alergická reakcia sa nazýva anafylaxia. V závislosti od miery závažnosti môže vyvolať kožné reakcie, zúženie priedušiek, otok, zníženie krevního tlaku a dokonca aj smrt. Najťažší život ohrozujúcou formou anafylaktickej reakcie je anafylaktický šok. V tomto prípade je nutné okamžite zavolať rýchlu záchrannú pomoc a resuscitovať tzn. udržať srdcovú činnosť a dýchanie. Na vyvolanie alergickej reakcie stačí aj veľmi malé množstvo alergénu. Príkladom potravinovej alergie môže byť alergia na bielkovinu kravského mlieka.

Výskyt potravinových alergií

Potravinovou alergiou trpí približne 3-6 % populácie a je častejšia u detí ako u dospelých a ľudí s týmto typom alergií stále pribúda. Najviac sa potravinové alergie vyskytujú v dojčenskom veku, kde postihujú 6 až 8% dojčiat. Z niektorých druhov potravinových alergií väčšina detí „vyrastie“, teda v neskoršom veku či v dospelosti u nich alergia vymizne. Typickým príkladom takýchto alergií sú najmä alergie na bielkovinu kravského mlieka, alergie na vajcia a alergie na pšeničnú múku. Naopak alergie na orechy, arašidy, ryby, morské plody a semená bývajú u väčšiny ľudí celoživotné. Potravinová alergia však môže vzniknúť v akomkoľvek veku.

Najčastejšie potravinové alergény

Za väčšinu potravinových alergií je zodpovedných 8 potravín:

• kravské mlieko (skôr u detí)
• slepačie vajcia (skôr u detí)
• pšenica
• sója
• arašídy
• ořechy
• ryby
• korýši a mäkkýše

Českým špecifikom je alergia na mak, ale môžeme sa stretnúť aj s alergiou na iné semená, napr. sezam alebo horčicu, ďalej na ovocie a zeleninu. Zriedkavejšia je alergia na červené maso (napr. vepřové a hovädzie) alebo drůbežé maso.

Diagnóza potravinovej alergie

Diagnóza potravinovej alergie patrí do rúk odborníka, teda praktického lekára či pediatra, ktorí nás prípadne odošlú na špecializované vyšetrenie do ordinácie alergológa. Súčasťou stanovenia diagnózy je rozhovor s lekárom, ktorý s nami prediskutuje naše ťažkosti a ich prípadnú súvislosť s konzumáciou určitých potravín. Na potvrdenie či vylúčenie potravinovej alergie využívajú alergológovia kombináciu a správne vyhodnotenie viacerých rôznych vyšetrení, napr. kožných testov a vyšetrení krvi na „štandardné alergény“. U potravinových alergií je stanovenie diagnózy väčšinou komplikovanejšie ako u niektorých iných typov alergií, pretože musíme spoločne s lekárom nájsť alergén, ktorý u nás alergickú reakciu vyvoláva, čo môže byť veľmi problematické. Lekár nás preto môže požiadať, aby sme si viedli stravovací denník a zaznamenávali si následné reakcie na skonzumovanú stravu.