POTRAVINOVÁ ALERGIA ALEBO NEALERGICKÁ POTRAVINOVÁ PRECITLIVENOSŤ?
Máte podozrenie, že vaše dieťa má potravinovú alergiu? Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je jednou z najčastejších potravinových alergií v prvom roku života dieťaťa. Ale čo to vlastne je potravinová alergia? Prečítajte si viac informácií.
Potravinová alergia alebo nealergická potravinová precitlivenosť?
Potravinové alergie a nealergická potravinová precitlivenosť môžu u dojčiat a malých detí predstavovať skutočnú výzvu. Proces pred stanovením diagnózy môže byť pre rodičov, deti a pracovníkov v zdravotníctve dlhý a bolestivý.
Nealergické precitlivenosti, ako sú napríklad intolerancie, vznikajú neschopnosťou tela tráviť niektoré prirodzené zložky stravy, napríklad laktózu alebo fruktózu, alebo ojedinele aj potravinové farbivá, aditíva alebo konzervanty. Nealergická precitlivenosť na jedlo nesúvisí s imunitným systémom a je výrazne rozšírenejšia ako napríklad alergie.
Potravinové alergie vznikajú pri reakcii imunitného systému na isté, bežne neškodné, látky, obsiahnuté v jedle a vyvolávajúce alergie (alergény). Týmito alergénmy sú takmer vždy bielkoviny. Bielkoviny sú základnými stavebnými látkami organizmu spoločne s vitamínmi, minerálmi, uhľohydrátmi a tukmi. Ďalšie zložky potravy, ako je napríklad laktóza a cukor, sa nesprávajú ako alergény.
Niektoré alergény spôsobujú silnejšie reakcie ako ostatné. Tu je zoznam ôsmich alergénov, ktoré zodpovedajú za približne 90 percent všetkých potravinových alergií u detí.
Prevalencia potravinových alergií u detí, zvlášť v prvom roku života, sa v posledných asi 10 rokoch dramaticky zvýšila. Nájdenie spôsobov, ako obmedziť a zvládať potravinové alergie, je preto ešte dôležitejšie.
Jednou z najčastejších potravinových alergií u detí je alergia na bielkovinu obsiahnutú v kravskom mlieku (ABKM)
Napriek tomu, že je táto alergia u bábätiek jednou z najčastejších, môže byť problematické ju diagnostikovať. Alergia na bielkovinu obsiahnutú v kravskom mlieku vzniká v prípade, keď imunitný systém dieťaťa negatívne reaguje na bielkoviny kravského mlieka. Ak je dieťa dojčené, reakciu spôsobujú bielkoviny, ktoré do seba dostala matka a odovzdala ich ďalej dieťaťu v materskom mlieku. Ak je dieťa kŕmené výživou, ide o reakciu na mliečny proteín obsiahnutý vo výžive. V oboch prípadoch imunitný systém vníma tieto bielkoviny ako cudziu látku a v snahe chrániť organizmus uvoľňuje látky, ako sú napríklad histamín, ktoré u dieťaťa zapríčinia vznik príznakov.
Alergia na bielkovinu obsiahnutú v kravskom mlieku sa u postihnutých detí najčastejšie začína prejavovať medzi tretím a piatym mesiacom od narodenia, ale môže vzniknúť aj v neskoršom veku.
Neznášanlivosť laktózy nie je rovnaká diagnóza ako alergia na bielkovinu kravského mlieka
Neznášanlivosť laktózy a alergia na bielkovinu obsiahnutú v kravskom mlieku (ABKM) sú často zamieňané. Aj napriek tomu, že niektoré ich príznaky sú podobné, ako napríklad hnačky, neznášanlivosť laktózy znamená neschopnosť tráviť laktózu v mlieku, zatiaľ čo alergia je imunitnou reakciou na špecifické proteíny obsiahnuté v kravskom mlieku. Neznášanlivosť laktózy je veľmi vzácna u detí mladších ako 3 roky, dokonca aj u tých, ktoré trpia alergiou na proteíny obsiahnuté v kravskom mlieku. Materské mlieko totiž prirodzene obsahuje veľké množstvo laktózy.